Budeme mať dieťa. A to dieťa potrebuje VŠETKO!

Keď som zistila, že do našej rodinky pribudne Mini, nejako som detskú výbavičku až tak neriešila. Stále som si hovorila, že mám čas. No tušila som, že toho nebude málo, čo budeme NUTNE potrebovať. Určité web stránky na internete by mali byť pre budúce matky zablokované, lebo kombinácia hormónov a mozgovej masáže nerobí až takú dobrotu...

Ako správna poverčivá mama som si všetko nechala na čas, keď to bude relatívne už v poriadku, keby sa aj bábo narodilo skôr. A tak v deň, keď sme boli vyberať kočík, som skončila v nemocnici (nebojte sa, Miniho som v bruchu držala všetkými spôsobmi, takže také tragické to nebolo). Keď už bolo jasné, že ma z tej nemocnice tak skoro nepustia, tak okrem očí pre plač (lebo Vianoce, o Miniho som sa až tak nebála, verila som mu, aj keď teraz som väčšia frajerka ako vtedy) mi ostal imaginárny zoznam toho, čo budeme potrebovať. Minimalista musel chodiť do roboty a na návštevy nás - teda 2 v 1 - a ja som bola poverená spísať zoznam toho, čo nám NAOZAJ treba. A ja som teda googlila, dumala, čítala rôzne fóra, až z toho vznikol niekoľkostoeurový zoznamček. 

Originál už nenájdem, ale veľmi dobre si pamätám, čo na zozname trónilo:

1. KOČÍK. Ach jaj, kočík. To najnutnejšie, čo budúci rodičia pre dieťa potrebujú. Lebo však s ním treba chodiť von, musí byť stabilný a kvalitný, krásny a neviem čo ešte. Ja som vybrala jeden za cca 400 eur, trojkombináciu. Minimalista ho bol obzrieť, v obchode sa tváril že OK a keď sme vyšli von, myslela som, že dostanem na zadok. Vraj to nemá dostatočne pevný rám, že látka je nekvalitná, dieťa nám z toho vypadne (to hádam nie!) a podobne. Tak chápete, idem vyberať kočík a jediný výsledok poldennej akcie je, že sa cítim neschopne. Vybrali sme teda do obchodu spolu. Tam sme obzerali, obzerali, až sme si to naše žihadlo vybrali. Tu si dovolím niekoľko skromných rád pre problematiky neznalé prvomatky (kiež by som to bola vedela skôr).
   - Kočík sa musí dať ovládať jednou rukou. Lebo v druhej budete mať nákupnú tašku, v tretej dáždnik, vo štvrtej kľúče od vchodu - rozumieme si, však?
   - Trojkombinácia je podľa mňa najväčšie zlo, pretože tie vajíčka nemajú až také dobré výsledky v testoch a ako môžete vybrať športový kočík bez toho, aby ste si do toho svojho potomka uložili? My sme mali rozum, kúpili sme dvojkombináciu a vajíčko samostatne. Pani v obchode nás presviedčala, že to vôbec neprekáža, že vanička je užšia oproti ostatným (prekáža, verte mi, najmä ak tam budete chcieť napchať polročné dieťa vo fusaku). A vraj tá športová časť sa dá dať do 90° uhla (áno, a keď sa dieťa o ňu oprie, tak tých pár stupňov sa stratí v stratosfére). Poučenie: radšej si kúpiť samostatne kočík s vaničkou, zvyšok riešiť, keď tam budete reálne môcť vyskúšať dieťa. Vaše dieťa - takže tak o pol roka od pôrodu.
   - Naozaj vám netreba originálne doplnky k vášmu kočíku. Lebo ja si doteraz pamätám, ako som Minimalistu ešte cez telefón kibicovala, že ja CHCEM ten originál fusak a aj originál prebaľovaciu tašku. Originál fusak je krásny, trčí z neho mäkučká čierna kožušinka. Tu sa rysujú hneď dva problémy. Prvý je, že tú kožušinku začne vás poklad trhať. Keď som sa na Miniho po dvoch minútach pozrela, vyzeralo to, ako keby oskalpoval čiernu mačku. Tie chlpy som vyberala odvšadiaľ. Po každej jednej prechádzke. Najhoršie to bolo z očí... Druhý problém je, že fusak nie je kožušinkou celý podšitý, takže v zime musím dieťa zabaliť aj do deky, aj do fusaka. A dieťa sa čo? Bráni. Nabudúce kupujem merino. No a čo dodať k prebaľovacej taške, je pekná - nepraktická a nabudúce chcem batoh. Z balkóna som sa ju chystala vyhodiť už aspoň 40x, ale stála 50 eur, tak mi je to ľúto. A spomínala som už, že je nanič?
   - Hlavne si kúpte igelit proti daždu a sieťku proti muchám. To vám naozaj treba. Ale ochranné návleky na kolesá fakt nie. Chceli by ste dávať kočíku papuče na zablatené nohy? Teda kolesá? Nechceli, radšej tie šmuhy utriete.
2. POSTIEĽKA. Nechceli sme nič špeciálne, máme úplne obyčajnú postieľku z bledého masívu, má dve polohy a spúšťaciu bočnicu. Spúšťacia bočnica nám bola nanič, lebo bola aj tak vyššie ako náš matrac. Ale Mini sa aspoň prebaví s plastovými úchytkami, ktoré ju držia. A aspoň sa v nej zahrá, kým odkladám oblečenie do skrine a postieľam. Lebo spať v nej nespáva, to ani náhodou. Mohli sme ušetriť 60 eur... Vďaka Minimalistovi som nenakúpila lapače prachu typu baldachýny a podobne. Lebo keď sa pokúšate v noci po dojčení preložiť dieťa do postieľky, stane sa, že bude mať hlávku tam, kde malo predtým nôžky. A pri nočnej akrobacii typu ako neprebudiť spiaceho tigra vám fakt takéto srandy netreba. Jediné, čo ľutujem, že som nekúpila, je hniezdo, ale o tom v inom článku... Na začiatku sme nemali v postieľke mantinel, no keď si Mini zasekol po pár dňoch nohu medzi tyčky, spolu s vysielačkou doniesol Minimalista aj mantinel. Akonáhle sa však Mini začal v postieľke stavať, mantinel sme museli zrušiť. Aj tak bol napchatý za matracom.
3. VAJÍČKO. Náš Mini sa v tom vajíčku strácal dosť dlho. Aj som mu po dlhšom otáľaní kúpila taký vankúšik pod hlávku (lebo Minimalista nechcel dovoliť), ale keďže dieťa po otcovi neznáša teplo (aj teraz som ho bola zakryť, lebo sa odkopal - áno, spí v manželskej posteli) a potila sa mu na ňom hlava, použili sme ho až trikrát. Síce vlastné dieťa vo vajíčku vyskúšate asi až cestou z pôrodnice domov, no nič vám nebráni v okukovaní (hlavne nenápadnom) autosedačiek u iných rodičov. A inak, ja si už väčšiu autosedačku kúpim len takú, ktorá sa dá na základni otočiť. Lebo pchať tam brániace sa dieťa nie je sranda. Tak nech to mám pohodlné aspoň ja.
4. MONITOR DYCHU. Niekto povie, že je to zbytočnosť. Áno, pokiaľ chcete s bábätkom spať od začiatku v posteli spolu. Je pravda, že prvé tri mesiace Mini spával zásadne v mojom náručí (o tom sa tiež chystám napísať), postieľku bojkotoval najmä cez deň (doteraz v nej cez deň spal asi dvakrát), no tie noci, keď tam pár hodín prespal, som mala pokojnejšie vďaka tomu, že som len otvorila oči a keď som videla blikať zelené svetielko, vedela som, že je všetko v poriadku. Nám vysielačka pípala len raz, asi dva týždne po tom, ako sme prišli z pôrodnice domov. Vleteli sme do izby, alarm húkal a dieťa sa na nás prekvapene dívalo, že čo sa robí. Inak sa nám to nestalo, dokonca aj keď sa v noci v postieľke postaví, alarm ani raz nehúkal (áno, stále sa pokúšam ho tam aspoň na polhodinu dať, aby som mala chvíľku pre seba, no priznávam, že veľmi úspešná nie som). Matrac sme kúpili priamo od výrobcu monitoru dychu, možno preto nás alarm zbytočne neplašil.
5. VYSIELAČKA. Minimalista ma presviedčal, že budeme môcť fungovať aj bez nej. Však máme len trojizbový byt, dieťa budeme počuť. Po prvom raze, ako sme dieťa nepočuli hneď, ale asi cca po minúte revu, minimalista sám odmašíroval do obchodu a doniesol vysielačku. Takže vysielačka je pre nás nutnosť. Ja by som uvítala aj takú s kamerou, ale videla som pár trailerov na horory...
6. VANIČKA. Tú sme podedili, mala protišmykové gumené prúžky, úplne nám vyhovovala. Mini si asi tri mesiace zvykal, teraz tlieska, keď ide do vodičky, najradšej sa mága oblečený, čo si budeme hovoriť...
7. ODSÁVAČKA HLIENOV. Hoci vraj novorodeniatkam netreba odsávať soplíky (neviem ani, kde by som mu do nošteka nástavec zmestila), boli sme pokojnejší, keď sme ju mali doma. Takú tú na vysávač, nie ručnú, z tej mám z detstva traumu. A veru sople boli a toto nám veľmi pomohlo.

Toto bol taký náš minimalistický základ, ktorý úplne stačil. Nič viac nám nebolo treba, aj keď ja a moje staré ja by sme vedeli rozprávať, po čom nám srdce pišťalo. 

Pamätám si, ako jedného dňa Minimalista dovliekol domov dve hojdacie kresielka. Jedno pre mini Miniho a druhé pre Miniho, ktorý už bude vedieť sedieť. Jedno bolo dievčenské, ale však nech to para tlačí, kolegyňa riadila povalu, tak to predala za super cenu. To menšie vibrovalo. Mini v ňom aj celkom rád ležkal (10 minút max), no len ak boli zapnuté vibrácie, čo sa Minimalistovi nepozdávalo, lebo že ho to moc natriasa, a tak vybral baterky. Takže Mini ho začal bojkotovať. Poučení sme do väčšieho baterky ani nekúpili, lebo som ho v ňom rozhojdala rukou. Ani v tomto nechcel byť, pár dní slúžilo ako jedálenská stolička, no keďže Mini nebol v úrovni stola, bolo čoskoro po kŕmení. Za mňa vyhodené peniaze a zaprataná polka bytu. Kým som sa tých harabúrd zbavila, strávila som nejaký ten piatok na bazárikoch... Ale, chvalabohu, kresielka sú z domu a môžeme viac-menej fungovať bez toho, aby sme sa o ne potkýnali.

Je ešte niečo zo základnej výbavy, čo by som zmenila?

• Namiesto postieľky by som kúpila kolísku. Staré matere podľa mňa veľmi dobre vedeli, čo robia.
• Kúpila by som si šatku na nosenie. A dieťa by som do nej naviazala hneď v pôrodnici. Bez zaváhania.
• Asi by som si druhýkrát kúpila elektrickú odsávačku mlieka. Mala som manuálnu, od známej, ktorá ju použila asi dvakrát a darovala mi ju. Lenže tá bolesť! Boleli ma nielen prsia, ale aj ruka. Našťastie mi kamarátka požičala elektrickú. Využila som ju asi tri týždne, no bola na nezaplatenie.
• Ani by som nezvažovala kúpu:
• ohrievača fliaš (aj keď dojčím, v pôrodnici som jeden na izbe mala - nedalo sa to dobre umyť, vrčalo to a skoro vôbec to nehrialo. Starý dobrý hrniec úplne postačí.)
• ohrievača vlhčených obrúskov. Načo? V tej rýchlosti, keď treba utierať dieťa a katastrofu v okruhu minimálne jeden meter, nemáte absolútne čas hľadať niekde pri zástrčke nejaký ohrievač. Tu ide o sekundy!
• mašinky na biely šum. Pri malom bábätku má byť mama, jej tlkot srdca a dych ho upokoja najlepšie. A keď neviete, či na vašu ratolesť bude takáto nie najlacnejšia sranda účinkovať, zistíte to použitím nahrávky z internetu. U nás to nefungovalo...
• prebaľovacieho pultu. Aj keď ako prvomatka som po ňom tak túžila... Našťastie sme ho nemali kam dať, a tak som prebaľovala na posteli. Po dvoch týždňoch si chrbát zvykol a ja som si veľmi rýchlo uvedomila, že  bábätko začína byť pomerne skoro pohyblivé. Doteraz ma strasie, keď si predstavím, ako by mi z toho mohol spadnúť. A o tom, že to zaberá kopu miesta, nemusím veľmi hovoriť.
• kôš na plienky. Myslela som si, že bez neho nebudeme môcť fungovať, no keď som v nemocnici zistila, že sa stále zasekáva, treba doň špeciálne vrecia a podobne... Radšej vyhadzujeme smeti každý deň. No dobre, občas každý druhý, no a čo!
• dojčenskej váhy. Aj keď po príchode z pôrodnice som sa desila toho, ako zistím, či dieťa pije dostatočne mlieko. Minimalista, ako skúsená laktačná poradkyňa, ma poučil, že ak neplače, nie je hladné, a bolo. A viete čo? Mal pravdu!

Každá mama vníma to, čo pre dieťa potrebuje, inak. To, čo pre mňa môže byť hlúposť, môže iná mamina považovať za svoj svätý grál. Ja som rada, že sme nenakúpili kopu ,,vychytávok", ktorých by sme sa len museli zbavovať. Zážitok s kresielkami nám bohato stačil. A aké zbytočnosti ste nakúpili vy?