Jednoduché stravovanie

Och, ako ja milujem jedlo! Rada  varím, rada skúšam nové veci a rada jem. ALE! Ak si ma predstavujete ako Nigellu Lawson alebo ak niekoho, kto si jedlo maximálne vychutnával, omyl. Keď sa pozabudnem, som schopná doslova zošrotovať tri rožky s hocičím (dobre, dnes už nie s hocičím) a mať pocit hladu.

O čom dnes budem písať?

O tom,  ako som zmenila svoj prístup k jedlu.

S jedlom sa mi spája veľa asociácií. Príjemné chvíle s blízkymi, tzv. comfort food (maminkina zeleninková polievočka, mňam), jedlá, ktoré sa bojím ochutnať (morské príšerky), jedlá, ktoré som nenávidela a dnes ich milujem (paradajková polievka)... 

Jedlo by malo byť pohladením aj pre dušu, aj pre telo. Čo som teda v minulosti (netvrdím, že občas sa mi to nestane aj teraz), robila proti tomuto tvrdeniu?

1. Na jedlo som sa nesústredila. Pred počítačom, televízorom či s mobilom v ruke som si nedokázala vychutnať to, čo som si dávala do úst. Nekontrolovala som množstvá, a tak som toho niekedy fakt pojedla až až.
2. Miešala som piate cez deviate. Najprv koláčik, potom polievka, druhý chod, niečo slané, zasa koláčik... V podstate to isté, ako na švédskych stoloch na dovolenke (raz som sa za 10 dní vyžrala o 5 kilov!).
3. Jedlo som si tak nevážila. Stalo sa, že som si nabrala viac a nezjedla som. Takisto som pomerne dosť jedla vyhadzovala, keď som ho nestihla pojesť a pokazilo sa.
4. Mala som pocit, že skutočne dobré jedlo je výnimočné, ako keby za odmenu. A zvyčajne to v mojom ponímaní boli samé nezdravé polotovary. Lebo čím sa odmeníte - domácou nátierkou alebo kupovaným majonézovým kadečím? Dnes už poznám odpoveď...

Kedy prišla zmena? Už v tehotenstve si moje telo začalo (síce po prvom trimestri, ale začalo) pýtať zdravé veci. Prestala som jesť suché salámy, mastné, obmedzila som mäso, nepila som sladké nápoje. Jedla som veľmi veľa zeleniny, obilnín... Moje telo zjavne vedelo, čo je preň dobré. 

V 7. mesiaci mi diagnostikovali tehotenskú hepatopatiu - znamená to, že mi počas tohto krásneho obdobia prestávala pracovať pečeň a žlčník začínal štrajkovať tiež. Aby mohol Mini byť v brušku čo najdlhšie, v nemocnici mi naordinovali prísnu diétu. V podstate som jedla len biele pečivo a bielu múku, zeleninu, zemiaky, ryžu a chudé mäso pripravované na vode. A tak som dva mesiace mala detox od všetkých tých chutí, ktoré som predtým milovala. 

Po pôrode som istú dobu nabiehala na stravovanie pomaličky, no predsa len, zhrešila som čoraz častejšie. A nerobilo to dobre ani môjmu telu, ani mojej pleti a ani mojej psychike. Nemala som v pravom slova zmysle výčitky kvôli váhe, ale kvôli tomu, že som pojedla kadečo a nakoniec mi z toho nebolo dobre. No tráviace ťažkosti na seba nenechali dlho čakať (aj keď som stále nejedla salámy, ani šunky, ani mliečne produkty) a ja som opäť na pár týždňov bola na prísnej diéte. A tak som vážila toľko, ako pred štátnicami (a to som teda bola vtedy na svoje pomery dosť štíhla). Keď diéta pominula, začala som sem-tam hrešiť. Občas niečo slané, nealko radler... A ako mi bolo? Viete si predstaviť. Oveľa lepšie som sa cítila počas prísnych diét. Ale vtedy som sa necítila najlepšie. A tak som hľadala nejaký taký stred. Občas síce zhreším, no uplatňujem Paretovo pravidlo 80/20. V mojom vnímaní stravovania to funguje tak, že 80% mojej stravy (niekedy aj viac) pozostáva z jedál, po ktorých sa cítim dobre a ktoré mám rada. Nuž a zvyšok sú tzv. hriechy. A viete, ako sa po hriechu cítite...

Aké sú teda moje princípy stravovania?

• Snažím sa jesť sezónne. Teraz v zime tvorí väčšinu môjho jedálnička koreňová zelenia, zemiaky pomenej, lebo ich nemám rada, strukoviny, obilniny a  zavárané potraviny - ideálne domáce alebo bez pridaných konzervantov.

• V obchodoch hľadám potraviny so slovenským pôvodom. A veru je to beh na dlhé trate. Mrkva zo Švédska, cibuľa z Nového Zélandu, mäso z Belgicka, obilniny z Kanady... Netvrdím, že slovenské je vždy najlepšie a že zahraničné je zlé. Ja len jednoducho verím, že by sme mali čo možno najviac jesť lokálne. No niekedy tie slovenské potraviny nájsť je detektívna práca.

• Čítam etikety. Dosť podrobne. Raz som v obchode strávila 1,5 hodiny, lebo som hľadala konzervy zeleniny (áno, nie sú ideálne, ale nemôžem byť vo všetkom 100-percentná) bez kadejakých zlepšujúcich látok. 

• Pečivo kupujem minimálne, radšej si ho upečiem doma. A ak kupujem, tak zasa čítam zloženia. Všetko, čo má viac ako 1 riadok, oblúkom obchádzam.

• Na raňajky jem niečo teplé - ovsenú kašu či dokonca polievku. Nie vždy, ale keď sa dá, pokojne si dám o 8 ráno hŕstkovú polievku.

• Varím jednoduché jedlá. Na zložité nemám čas a v jednoduchosti je krása. 

• Nakupujem kvalitné a bio. Odkedy dávam pozor na to, čo doma jeme, nekupujeme hlúposti (keksíky, slané chrumky, sladené nápoje, šunku, salámy...), ušetríme na jedle veľa peňazí. A tak, keď sa dá, volím zeleninu a ovocie v bio kvalite. Alebo idem na trh a nemám problém dať za krásne zafúľanú slovenskú mrkvu 1,7 eur za kilo. Lebo tá chuť, vážení... Tá chuť! 

• Chodím po tržnici či obchode a ovoniavam. Čo nevonia, väčšinou nekúpim. Lebo doma v záhrade vždy všetko vonia...

Takto som sa vypracovala k určitému zoznamu potravín, ktoré pravidelne kupujem. Neobzerám v obchode hlúposti, sú regály, kam vôbec nechodím, takže ušetrím kopec času. Mám vytipované, čo v ktorom obchode zoženiem, poznám alternatívy... Takže dlhé blúdenia po potravinách sú minulosťou. 

A čo teda nakupujeme? Samozrejme, občas sa tam objaví aj niečo iné, ale toto sú veci, ktoré máme doma vždy:

• Sezónna zelenia - mrkva, petržlen, zeler, cvikla, kvaka, zemiaky, cesnak, cibuľa, kapusta a batáty sa na zimu dajú krásne uskladniť. A tak nie je problém zohnať aj tie slovenské. Občas kúpime aj paradajky, papriku, brokolicu a pór, no je to možno raz za dva týždne. Doma máme ešte vlastné zásoby maslovej tekvice a hokkaida. Ostatné druhy veľmi nekupujeme, pretože sú aj tak v tomto období bez chuti a potrebných vitamínov.
• Z ovocia máme ešte domáce jablká a občas kúpim banány, bio majú úplne inú chuť. A ešte citróny, nestriekané. Inak citrusy a iné exotiky nekupujeme. Jednoducho nám prestali chutiť.
• Doma nesmie chýbať ryža (bio kupujem Minimu, nám obyčajnú guľatozrnnú či jazmínovú), bulgur, kuskus, pohánka a cestoviny - rezance, penne, tarhoňa a čínske rezance. Ostatné druhy kupujem, len keď viem, že z nich budem v blízkej dobe niečo variť.
• Prišla som na chuť strukovinám. Doma mám vždy červenú šošovicu, hŕstkovú zmes a fazuľu. V konzerve kupujem cícer, hrášok a kukuricu - ale pozorne čítam zloženia. Akceptujem len vodu a soľ. Žiadne dusitany a podobne.
• Vždy máme aj tuniaka v konzerve, pokojne aj rôzne šaláty s tuniakom, ale opäť, zloženie musí byť čisté.
• Na kuchynskej linke mám po ruke kvalitný olivový, kokosový a slnečnicový olej, ocot a balsamico. Občas aj tekvicový, no ten sa oplatí najmä na jar a v lete, keď sa živíme hlavne šalátmi.
• Takisto mám doma vždy rôzne múky, pravú vanilku, bezfosfátový prášok do pečiva, škoricu, klinčeky, perníkové korenie a tmavú čokoládu. Orechy a sušené ovocie na 99% tiež, rovnako sezam a chia.
• V mrazničke mávam mrazené zeleninové zmesi, občas vývar, nejaké ovocie či zostatkové koláče a bylinky.
• V chladničke by ste našli ryžové smotany, ryžové mlieko, tahini, obyčajné mlieko a jogurty pre Minimalistu, rastlinné maslo (bez palmového tuku), občas kupované nátierky (zasa pozorne čítam zloženie), kečup a horčicu. Občas tatársku, no to je skôr výnimka. A ešte vajíčka, samozrejme.
• Z ochucovadiel používame hnedý cukor, morskú či himalájsku soľ a domáci med, sójovú omáčku (už kúpim len naozaj kvalitnú) a bio bujón alebo nesolenú vegetu bez zlepšovacích prípravkov. 
• Koreniny, ktoré používam, sú veľmi jednoduché: rasca celá, rasca drvená, rímska rasca, majoránka, čierne korenie, nové korenie, bobkový list, kari, čili, červená paprika a v poslednej dobe som prišla na chuť údenej paprike a saturejke. Milujem zmes korenia na grilovanú zeleninu (tá až také čisté zloženie nemá). Sú koreniny, ktoré mám, ale už ich viac nekúpim, lebo mi ich nie je treba: zmesi na pečené kura a grilovanie, korenie na špagety, bazalku a oregano. Občas používam sušený cesnak a cibuľu.
• Keď sa dá, mám doma čerstvú bazalku a mätu.
• Čaje sa snažíme minúť tie, ktoré mame, lebo vždy ich je akosi priveľa. Kvalitná káva a pre mňa obilninová Inka. Ale povedala som si, že už žiadny čaj s arómami nekúpim, skúsime ísť cestou sypaných.

Niekomu sa môže zdať, že z tohto repertoáru musíme jesť stále to isté. Stále to isté nie, ale točíme určité jedlá dookola, no často vymýšľam niečo nové. Jasné, že občas kúpim niečo, čo mi stojí v skrini či chladničke istú dobu, no snažím sa to eliminovať. A čudovali by ste sa, koľko času mi ušetrí vymýšľanie jedla. Snažím sa nabehnúť na systém plánovania si jedla, dám vedieť, či sa mi to osvedčilo.

Varím hlavne pre mňa a Miniho, Minimalista má obedy v práci a raňajkuje najmä pečivo nasladko. Takže preňho sú dôležité večere a víkendy. Minule som večerala pohánku s tuniakom a on pizzu (neuveríte, ja som na ňu nemala vôbec chuť).

Netvrdím, že moja strava je dokonalá (či už nutrične alebo chuťovo), no snažím sa jesť tak, aby mi jedlo chutilo, aby som sa po ňom cítila dobre a aby som pri jeho príprave nestrávila pol dňa. A hlavne, aby bolo čo možno najviac zdravé a aby sme ho papali v zdravom prostredí, bez televízie, mobilov a iných rozptýlení. Lebo deti sú naším zrkadlom. A nerada by som v ňom videla niečo, čo môže byť potenciálnou hrozbou pre Miniho zdravie. Nič však netreba preháňať, 80/20 mi úplne stačí. Dnes som napríklad zjedla okrem iného hrsť čipsov. A vôbec mi po nich nie je dobre... Nuž, občas je človek nepoučiteľný.