nedeľa 30. decembra 2018

Ako vnímam minimalizmus ja

Skromnosť a šetrnosť. Dve slová, ktoré sa dnes už veľmi nenosia. Napriek tomu v sebe podľa mňa ukrývajú celé čaro minimalizmu. Teda, podľa mňa.

SKROMNOSŤ = vystačiť si s málom a byť s tým vysporiadaná. 

Lebo keď človeku nie je dosť, prichádza na rad chamtivosť. Ó, áno, aj sa to rýmuje! 
Ešte donedávna som chcela všetko, a veľa veľa. Kto ma pozná, vie, že škrečkovanie a nákupy boli podstatou mojej osobnosti. Myslela som si, že práve s tým osemdesiatym lakom na nechty budem už konečne taká trendy a príťažlivá, ako som vždy túžila byť. Nesrandujem, tých lakov s mala naozaj vyše 80. Keď som moju zbierku posunula švagrinej, neverila vlastným očiam. 
Vždy mi bolo málo. Čohokoľvek. Kníh (som v procese zbavovania sa), kozmetiky (je mi skoro do plaču, koľko metrov štvorcových pozemku na dom som už mohla mať), oblečenia (99% nakúpených vo výpredaji, ale aj tak). 
A viete, čo bol najväčší gól? Keď som stretla svojho už manžela. Minimalistu. Pred 8 rokmi som nemala ani v päte, že nejaký minimalizmus existuje a že ten môj Minomalista má kopec rozumu a nie gény Strýka Držgroša. Teraz sa na mojom prerode dosť zábava, o tom inokedy...
Postupom času som hromadila a hromadila, môj Minimalista sa len rozčuľoval a ja tiež. On sa hneval, že všade je bordel (stredné meno by mohol mať pokojne Monk) a ja som sa hnevala, že kibicuje a že hoci som si kúpila to i ono, výsledný dobrý pocit bol prchavý a často ho nahradili výčitky, lebo prázdna peňaženka... 
A keď si to tak vezmem, moja starká i babka boli minimalistky odmlada. Možno nie úplne dobrovoľne, keďže pred 50 rokmi, keď boli v mojom veku, nebolo všetko okamžite dostupné, niekedy to nebolo dostupné vôbec. A predsa sa žilo, zabávalo, vychovávali sa deti... A ľudia doteraz spomínajú, že kedysi sa žilo inak. Prečo asi...

ŠETRNOSŤ = neminúť všetko a myslieť aj na svoje okolie.

Sporovlivosť, pche! Aké zastarané slovo. Načo šetriť, keď výplata chodí, pôžičky sú dostupne doslova na každom kroku... No predsa len, nie je dobré vedieť, že keby niečo, mám odložených že aspoň pár eur (vraj by to malo byť toľko, aby človek pol roka prežil bez problémov, keby prišiel nečakane o príjem) a nemusím sa triasť, či mi banka alebo niekto iný požičia? Minimalista sa na mne dobre zabáva, pretože kedysi (buďme úprimní - donedávna), mi šetrenie až tak nevoňalo. Rezerva je, dokonca spĺňa kritériá odporúčaní, no odklada som z povinnosti. Lebo Minimalista... A teraz? Nejde o žgrlošenie, ale o ten dobrý pocit, že ozaj by som neumrela od hladu. 
A že sa sporiť nedá? Lebo výdavky sú enormné? Priznávam, aj toto bola moja obľúbená výhovorka. Ale ak si nekúpite __________ (doplňte čokoľvek, od jedla, alkoholu, cigariet, kníh, oblečenia...), ktoré životne nepotrebujete, čo sa stane? Presne tak, aj keď zo začiatku drobnými, no prasiatko sa nimi nakŕmiť dá.

Úplne súhlasím s tvrdením, že minimalizmus a ochrana životného prostredia idú ruka v ruke. Z duše neznášam nadužívanie anglicizmov, ale áno,myslím tým zero waste. Či už ide o plastové tašky a sáčky, alebo o akékoľvek plastové či iné stopy po nás, vždy sa dá urobiť aspoň niečo. 
Áno, mám plastové sáčky. Aj tie uzatvárateľné. A áno, mám aj jednorazovú fóliu a aj papierové vreckovky. ALE! Som pevne rozhodnutá, že sáčky už viac nekúpim, ani fóliu. Vreckovky už len recyklované... Aj malými krôčikmi sa dá prispieť. A nikto netvrdí, že to musíme hnať do extrému (neviem si predstaviť používať na WC látkové obrúsky, ale ktovie, čo prinesie čas...).

Moja snaha o prvotné krôčiky k minimalizmu je hlavne v mojej hlave. Momentálne som vo fáze, že by som vyhádzala najradšej všetko. Lebo ten pocit, keď sa zbavíte nepotrebných harabúrd (a že ich je), je skutočne na nezaplatenie. Ako vravím, nič netreba siliť do extrému, radšej sa budem k minimalistickej dokonalosti prilbližovať postupne a pomaly, ako potom dokupovať niečo, čo sa fakt hodí. A takisto si nemyslím, že trieskať si hlavu o stenu, že som na tieto životné múdrosti (ktoré vôbec nie sú novinkami) neprišla skôr, je nutné. Jednoducho človek žije, ako najlepšie vie. Aspoň si to myslí. A zmena k lepšiemu je vždy vítaná.

Aké má teda pre mňa, ako minimalistickú novicku, táto životná filozofia výhody?

  • Pocit ľahkosti. Pretože veci by nemali určovať hodnotu mojej osobnosti. Škoda, že mi to tak dlho trvalo uvedomiť si. No na cestu som sa už vydala.
  • Väčší poriadok. Menej harabúrd, menej upratovania. Na tom ešte stále pracujem, aj keď v domácnosti s dieťaťom...
  • Menšie výdavky. Lebo keď sa vnútorne nastavím, že to či ono mi naozaj nie je treba, ušetrím a ešte mám dobrý pocit.
  • Viac miesta. Len ho hneď nezapratať...
  • Viac času. Lebo sa netreba toľko starať o veci. Tie si aj tak napokon so sebou nevezmeme.
  • Vzor vo výchove. Deti sa učia pozorovaním rodičov. Takže ak uvidí aspoň doma, že materializmus a konzum  nie sú jednou cestou, mu dáme, verím, dobrý mini štartovací balíček.

A nevýhody? 

Keďže som len na začiatku svojej cesty a netuším, kam sa až dostanem,mohla by som len filozofovať. Niekoho môžu trápiť výčitky svedomia buď pre to, že nezačali skôr, alebo pre to, lebo zbaviť sa toľkých vecí je jednoducho hriech. Ďalším kameňom úrazu môže byť prístup okolia. Lebo ako budem žiť bez kníh, ktoré som za posledných 5 rokov ani raz neotvorila? Čo ak sa raz zídu?

Všetko s mierou. To je univerzálna pravda. Vo všetkom. 

Kto sa podujme na túto cestu so mnou? :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Minimalistický Valentín

Ako sa pokúšam o minimalizmus, a že sa teda snažím (no čo by na mňa povedali skutoční minimalisti, netuším), moje nároky na darčeky klesli....