Minulé Vianoce som strávila s bruškom v nemocnici. Vopred som mala popísané, čo komu treba kúpiť, a tak Minimalista, ktorý neznáša vymýšľanie a kupovanie darčekov (resp. kupovanie čohokoľvek), mal o starosť menej.
Ešte na začiatku decembra som bola presvedčená, že tento rok to organizačne zvládnem rovnako, ba dokonca lepšie, lebo však budeme všetci doma, v pohode... Jasné, povedzte to dieťaťu a jeho štyrom! zubom, ktoré sa rozhodli vykuknúť na svet naraz. A bolo po plánovaní, behaní po obchodoch, romantických večeroch...
Na začiatku decembra mám narodeniny, a tak Minimalista vôbec nie nenápadne zisťoval, čo by som chcela. A už aj rovno na Vianoce, nech to má z krku. A viete, čo som s úžasom zistila? Že mne zasa nič netreba! Až sa mi to nezdalo, Minimalista hlasno zajasal, že konečne som dostala rozum. Predsa len som mu povedala (lebo ho už za tie roky dobre poznám), že nech mi teda kúpi ružovú vianočnú ružu (minule som tiež chcela ružovú, ale dovliekol červenú, lebo inú nezohnal, a tak on bol zlostný, že sklamal, a ja tiež. Alebo dovlečie ako na potvoru kvety, ktoré nemám rada). A nič iné.
Minimalista v deň mojich narodenín nesklamal, kúpil ružovú vianočnú ružu (pôvodne som chcela iný typ a odtieň, no chápete ma?) a s hrdosťou zakladateľa nového kráľovstva mi strčil do rúk darčekový kozmetický balíček. Plný chémie a kadečoho nie bio-eko-certifikovaného. No ak keby ma vôbec nepoznal! Reputáciu si vylepšil tým, keď z peňaženky víťazoslávne vytiahol bloček so slovami, že on aj tak vedel, že sa mi to nebude páčiť. Tak som celá nadšená vbehla do drogérie, kde predavačka na moje patálie chápavo prikývla, a ja som ukoristila, po čom moje srdce asi pišťalo.
Pointa? Stres, obavy, no čo vám poviem.
Minimalista mal stres, lebo:
- musel vymýšľať darček
- musel fyzicky ísť do obchodu (cez net nestihol objednať, lebo všetko rieši na poslednú chvíľu)
- musel v obchode hľadať, čo by bolo ako-tak vhodné
- do ničoho to nezabalil, ale stres z toho nemal (podľa mňa)
Ja som mala stres, lebo:
- som vedela, že nebude vedieť, čo má vymyslieť
- očakávalo sa, že sa budem tváriť nadšene (zlyhala som)
- v obchode som mala zrazu kredit 20 eur, ktoré bolo treba minúť, a ja som nevedela, čo si kúpiť (nie od radosti, ale preto, lebo mi v skutočnosti nebolo nič treba)
Takto nejako sme (s polovicou rodiny) dospeli k tomu, že darčeky si na Vianoce dávať nebudeme. To, že Mini darčeky dostal, riešiť nebudem. My sme mu kúpili takú drevenú tyčku, na ktorú sa navliekajú krúžky. Zinkasoval ešte jednu tatrovku, kačku na tlačenie, hudobné nástroje (ostalo to u starkých), odrážadlo, ktoré sa dá tlačiť (už keď počujem brm brm, viem, že ide do tuhého), oblečenie (vopred prekonzultované, čo oceňujem). Čo z tohto Mini reálne potreboval? Nič, ale radosť preveliká, najmä z brm brm.
Časť rodiny sa aj tak nezdržala a vyriešila to obálkami, čo dosť kvitujem (Mini dostal nové plienky). A viete čo? Vôbec, ale vôbec tie Vianoce neboli divné. Boli krásne, lebo
- sa eliminoval všetok stres spomínaný vyššie
- sme nemuseli behať ako nepríčetní už mesiac po preplnených obchodoch a zháňať čo najmenej nevhodné darčeky
- sme sa nemuseli obávať, čo za haraburdy zasa dostaneme, a ako skryť sklamanie
- sme nemuseli tŕpnuť, či sme darčeky trafili
Druhá polka rodiny dala sčasti obálky, sčasti kozmetiku (áno, chemickú), ktorá pôjde ďalej, bohužiaľ. A my sme im darovali tiež obálky (nech si zbytočnosti nakúpia sami) a zážitky s nami vo forme poukazov. Lebo čo je hodnotnejšie, ako niekomu venovať svoj čas? A tak sme aj našim priateľom, ktorí majú tiež drobca, vymysleli na každý mesiac spoločnú aktivitu. A poviem Vám, zapotila som sa pri tom viac, ako keby som mala behať po obchodoch. Prečo by teda takýto darček nemohol byť rovnocenný (podľa mňa aj predčiť) ako niečo hmotné? A áno, aj sme veľa peňazí ušetrili. Sebe aj iným.
S Minimalistom sme sa dohodli, že my si už žiadne darčeky medzi sebou dávať nebudeme. Radšej sa vždy niekam vyberieme na výlet, či už vo dvojici, alebo v trojici. A keď si človek vykrikuje nevhodné zážitky (o tom potom), aspoň sa z toho časom stáva vtipná historka na oslavách :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára