pondelok 27. mája 2019

Keď drvivú väčšinu z toho, čo mám, nepotrebujem...

Poznáte ten pocit, keď viete, že sa vám akurát mení život? A pritom spúšťačom je len nejaká banalita? Ja som to tak mala s jedným blogom o minimalizme. Náhodou som natrafila (aj keď náhody neexistujú) na blog Andrey Richardson. A mne sa začal meniť svet. Doslova.
Keď Mini spal na posteli, ja som doslova hltala jej články a súhlasne som prikyvovala. Ja, ktorá som na intráku bola známa tým, že na pracovnom stole som mala mrakodrap zo slovníkov, počítača, panvíc, oblečenia a kozmetiky. Ja, ktorá som vlastnila viac ako 80 lakov na nechty a bola som presvedčená, že každý z nich nutne potrebujem. Ja, ktorá som odmietala vyhodiť krabice z topánok, lebo sa určite ešte zídu. Spoznávate sa?
A tak som začala robiť zmeny. Najprv len také nebadané, napríklad som si vypratala nočný stolík. Teda, myslela som si, že som ho vypratala. Mala som v ňom bez ladu a skladu nahádzané teplomery, vreckovky (ó áno, aj použité), perá, zápisník, balzam na pery, krém na ruky, krém na nechtovú kožičku, hrebeň, gumky... No miliardu vecí. Tak som čo-to vyhodila, pekne to uložila do rozdeľovačov (a to som knihu Marie Kondo čítala až pak) a hádajte čo? Nie, bordel sa mi tam sám nenakotil. Len ako z tej strany priťahujem postieľku, aby Mini nespadol, keďže okupuje markantnú časť manželskej postele, tak ja sa do toho nočného stolíka neviem dostať. A viete, čo je na tom najkrajšie? Že mne z neho nič nechýba! A tak v ňom nič nemám - okrem teplomera.
Dnes som sa pustila do vypratávania pracovného stola v detskej izbe. Keď sme boli ešte len my dvaja s Minimalistom, ten stôl nebolo niekedy vidno. A s Minim – detto. Trochu som ho uhádzala (neraz), no serepetičky sa len množili a množili. Ako slimáky v záhrade. Tak som ho minule vypratala štýlom, že to, čo sa mi po materskej ako kancelárskej kryse ešte môže hodiť (lepidlá, nožnice, chápete), som dala do 2 krabíc a šup s nimi do zaťahovacej skrine. Lenže v stole ešte kopa vecí ostala – euroobaly, plastové obálky, zakladače, skoro prázdne zápisníky... No a do toho som sa dnes pustila. Aj s Minim v pätách, nech sa učí od mlada, nie?
Čas pri vypratávaní letí a po 1,5 hodine som mala na stole a aj na zemi bordel ako v tanku, Mini so zápalom, ktorý videl u mňa, začal rozhadzovať už aj tak preriedené hračky a keď prišiel Minimalista, len sa chytal za hlavu, že či zasa upratujem tým svojím bordelárskym spôsobom. Niekomu sa machruje, keď je rodený minimalista a nemá potrebu honobiť veci...
Marie Kondo radí všetko jedného druhu povyberať na spoločnú kopu a triediť. To by znamenalo vypratať komplet stôl (skoro hotovo) a ešte krabice zo zaťahovacej skrine. Skúste si predstaviť, čo by mi na to Minimalista povedal. Takže tudy cesta nevede. Andrea radí ísť po miestnostiach, čo tiež nepôjde. Čítala som aj knihu o danšari, no úprimne, nepamätám si nijakú prevratnú radu. A tak pôjdem podľa seba:
  1. pretriedim všetky úložné priestory v stolíku – zásuvku a aj skrinku a čo netreba, vyrazím,
  2. pretriedim to, čo je vedľa stolíka – ó, áno, využívam každý  milimeter medzi stolíkom a stenou,
  3. vrhnem sa na to, čo je na stole – perá, novodovlečený kalendár, lebo však aj v máji sa hodí (na moju obranu, kalendár sme doma nemali, nie že by však bol chýbal...), škatuľky a hlavne
  4. mrakodrap s plastových zasúvacích odkladačov – to je môj Mordor, tam je toho, že až: veci týkajúce sa práce, dokumenty, pakšamenty o Minim (dúfam, že je tam aj jeho rodný list), papiere na poznámky...

Takže áno, upratovanie je náročné – či nevedomé prehadzovanie z primalých úložných priestorov do väčších, no stále nie dosť veľkých, či uvedomelé triedenie a vyhadzovanie. A s malým tornádom za zadkom dupľom. No poviem vám, že odkedy som si ako-tak vypratala skriňu (pár vĺn to ešte bude chcieť), sa cítim oveľa lepšie.
V blízkej dobe poskytnem správu o úspechu môjho plánovaného konečného upratania stolu. Raz, keď som ho organizovala, tak Minimalista s údivom konštatoval, že my tam ten stôl stále máme!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Minimalistický Valentín

Ako sa pokúšam o minimalizmus, a že sa teda snažím (no čo by na mňa povedali skutoční minimalisti, netuším), moje nároky na darčeky klesli....