streda 29. januára 2020

Ja a Závisť. V plavkách

Dnes som mala písať článok v knižnici, tak ako posledné stredy - vyhradené len pre mňa. A písanie. Alebo čítanie. Alebo čokoľvek, čo ma oblaží na duchu. Presne som vedela, o čom by som chcela písať (hoci námetov mám, neminimalisticky, milión). Lenže  nesedím v knižnici, ale u rodičov. Lebo počas uvedomovania si inšpirácie som ochorela. A dobre mi tak! Chvalabohu, naozaj. Lebo bez toho by bol dnešný článok neúplný. Pre mňa. Nedokázala by som tie slová tak precítiť. Ale poďme po poriadku :)

 S Minimalistom si zvykneme na seba vyčleniť nedeľné popoludnie. Mini putuje k starým rodičom a my si užívame voľnosť. Zvykli sme kedysi upratovať, ja som proaktívne umývala okná, no po čase sme si povedali, že čas investujeme radšej do seba. A tak sa ideme občas prejsť, zacvičiť si, zahrať bedminton, zbehneme do kina alebo pozeráme film doma. No a túto nedeľu Minimalista rozhodol, že si pôjdeme zaplávať.

Úprimne, nie sme bazénové typy, Minimalista zvyčajne do bazénu vkročiť odmieta, a to najmä na dovolenke. Výnimku urobil pred 9 rokmi, keď ma učil v bazéne plávať, aby som sa v mori neutopila. Ale teraz sa mu zachcelo kúpania, a tak sme vyrazili. Samozrejme, nie na hocijakú mestskú plaváreň. Tam by ani nevkročil.

Pobalila som sa tak, že som bola na seba hrdá. Mám jediné plavky, majú 6 rokov a sú mi veľké (chvalabohu!). Ale keď dobre pouťahujem šnúrky, na moje občasné kúpanie sa to úplne stačí. Ak vyrazíme k moru, niečo si zaobstarám, no už teraz viem, že to výpredajové kusy po 3 eurá, čo nevydržia ani 1 sezónu, určite nebudú. Takže, k plavkám som zbalila pareo, ktoré má 9 rokov. Viem to podľa toho, lebo plavky som si kupovala na zásnubný wellness pobyt a pareo predtým na moju i našu prvú dovolenku pri mori. Šľapky mám z jedného hotelového pobytu, takže zatiaľ to finančne vychádza veľmi dobre. Športovú osušku som dostala, tá ma nestála nič. Najprv som sa nabalila do igelitky, ale predsa len, išli sme do hotelového bazénu, nuž som vytiahla starú cestovnú tašku s prešitým zipsom, ktorá, na počudovanie, vyzerá dosť dobre. 

Hrdá na to, aká som ja bazénová minimalistka, som sa obliekla a Minimalista, namiesto toho, aby ma ocenil, zahlásil, že môj cyklaménový šál a čiapka nie sú veľmi v súlade s úrovňou hotela, a nech si to radšej pred recepciou dám dolu. Ale že inak nech to pokojne nosím, až kým sa mi to nerozpadne. On, čo väčšina jeho skrine s ním chodila ešte na základnú!

No pochopíte to? Však to bolo to najkrajšie, čo som mala oblečené! Keby komentoval o 2 čísla väčšiu bundu, ktorú som si kúpila tehotná, aby sa mi do nej zmestilo bruško, tak nepoviem pol slova. Ale toto?! Samozrejme, že som sa patrične odula. Popravde, maximalisticky, ako sa len dalo. Čiapku a šál som si ostentatívne dala dolu až na recepcii. Snažila som sa nevšímať si nahodených hostí, čo sa mi celkom podarilo až v šatniach. Z jednoduchého dôvodu - ženské osadenstvo tam pobehovalo nahé, alebo v plavkách.

A tu sa dostávame ku kameňu úrazu. Zakvačila sa na mňa dávno nevidená kamoška Závisť. Ja keď som uvidela, aký parádny zadok mala pani, čo by mi mohla byť matkou, hneď som prehodnotila skorý začiatok drepovacej výzvy. No a keď som videla, aké krásne spodné prádlo tá pani mala, len som skrývala svoje Tesco gaťky, z ktorých biedna čipka zliezla na druhý deň, keď som ich tretíkrát oprala. Takže, najbližšie nakupujem už len slovenské.

Keď som sa zabalila do môjho parea a navliekla na seba priveľké plavky, trochu som sa uspokojila. Však som sa do nich kedysi ledva zmestila! A okrem iného, som na materskej. Nemusím mať postavu ako modelka, no nie? Som na seba hrdá, že mám o 10 (dobre, 9, ale 10 znie lepšie) kilov menej, ako keď som sa vydávala. Takže som zdvihla hlavu hore a vyšla na chodbu.

Minimalista ma už čakal so svojím bielym uteráčikom, ktorý dostal ako darček na nejakej konferencii, a v bermudových plavkách z Turecka. Jeho šľapky si pamätám odjakživa, takže si viete predstaviť, ako sme asi vyzerali. Nakoľko nás nevyhodili, tak to nemohlo byť také zlé. Či?

Ako si tak plávam v bazéne (nepredstavujte si žiadne ladné pohyby, Minimalista vyhodnotil, že pri tom vyzerám ako pes, ktorý sa zúfalo snaží dostať na breh), zbadala som neďaleko nás mladú rodinku. V našom veku, ešte aj to ich drobča sa podobalo na Miniho. Obdivovala som šikovného plavca, mamičku som zazrela len letmo, no hneď mi do očí udrela perfektná vizáž. Rozjasňovač rozoznám na sto honov. Ležérne vypnutý účes,  napriek tomu dokonalý. Poznáte to - modelka. 

Závisť sa mi potichu uškŕňala za chrbtom. Na svoje si však prišla, keď táto kočka vyšla z bazéna. Telo bez gramu tuku, prsia tam, kde majú byť (dám ruku do ohňa, že vďaka chirurgom, naozaj!) a plavky ako z katalógu. Také na jedno plece, s tromi pásikmi odhaľujúcimi brucho, o ktorom by ste odprisahali, že tam dieťa isto nikdy nebolo. 

Aby bolo Závisti učinené zadosť,  do bazéna prišla ďalšia rodina. Asi o 10 rokov starší rodičia s dvomi odrastenými deťmi. No a tá mamička, tá mala taký pevný zadok, že bolo presne vidno, kde sa napája na stehná. Pomyslela som si na môj vlniaci sa kufor s celulitídou a chcelo sa mi revať.

Minimalista sa na mne dosť dobre zabával a pomedzi to lamentoval, že nemá okuliare, takže nemôže zízať. Lebo vraj stačí, že zízam ja. Hneď na to ma však ubezpečil, že ja som najkrajšia a že nech prestanem, lebo nás vyvedú. No a tak sme sa išli schladiť do vonkajšej výrivky. Vonku bolo pod nulou, len aby bolo jasné.

Nemusím prízvukovať, že keď som v šatniach videla z blízka mamičku s drobcom, nechápala som, ako tá žena môže tak dobre vyzerať. Ešte aj nechty na nohách mala nalakované! Ale to sú tie typy - vyzerá božsky podľa mňa aj vtedy, keď po ranných nevoľnostiach zdvihne hlavu od záchodovej misy. A myslím si, že nemusím prízvukovať, že keď sa obliekla do perfektne sadnúcich riflí a bieleho trička (bez podprsenky!), pomyselne som si utrela slzu ľútosti a začala som zúrivo hľadať aspoň hrebeň na vlasy. Ale pobalila som sa tak minimalisticky, že som ho nemala. A tak, kým ja som sa pokúšala vybrať zamotanú gumičku z vlasov a prstami si prehrabať hniezdo na hlave, ona vyplávala s poslušným dieťaťom a nedbalo dokonalým outfitom von. 

No a teraz tá minimalistická pointa, na ktorú isto čakáte :)
Na druhý deň ráno, keď ma začalo bolieť hrdlo z tej vonkajšej výrivky, som si uvedomila jednu vec. Vlastne, viaceré:

  1. Že každý považuje za dokonalé niečo iné. Minimalista povedal, že ja som podľa neho krajšia (má za to body navyše, samozrejme) a zaujímavú myšlienku: ,,A čo ak ona závidela niečo tebe?" O tom síce pochybujem, ale pravda v tom je. Každý z nás si myslí, že ak by mal niečo iné, bol by šťastnejší, lepší... Doplňte vy.
  2. Zdravé telo, ktoré mi slúži, je to najlepšie, aké si môžem priať. A že to moje mi teda slúži - vďaka nemu môžem na tomto svete plnohodnotne žiť a vďaka nemu mám Miniho. A často si to uvedomím, až keď ochoriem. Takže, dobre mi tak! No ten hlas by mi už akože naozaj mohol naskočiť.
  3. Závisť a túžba po dokonalosti vo mne vyvolávajú pocity, že keď niečo budem mať, budem na tom lepšie. Zatúžila som po laku na nechty (hoci viem, že by som si nechty nelakovala), po parádnych rifliach (hoci mi ich momentálne netreba) a po tej onej charizme, ktorá sa z tej mladej mamičky šírila. 
  4. A potom som prišla na to, že ja som JA. Ja som iná - najradšej som bezprostredná a na nič sa nehrám. A keby som chcela pôsobiť ako ona, musela by som sa vžiť to takej úlohy. Ale, pochopte ma, to by bol pre mňa nadľudský výkon. S Minimalistom sa smejeme, že sme sedláci. Najradšej von, bez všetkého tlaku a ľudí, ktorí majú očakávania, ako by sme mali vyzerať a ako sa máme správať. Sme šťastní, akí sme. S celulitídou (tú Minimalista, samozrejme, nemá), strapatými vlasmi, vyrážkami. Ale to sme my. Teda, najmä ja. Už dlhšiu dobu nemám problém vyjsť na ulicu nenamaľovaná, pokojne vyjdem tak aj ďalej, ako len vyhodiť smeti. A keď si to situácia vyžaduje (alebo mám náladu), tak sa nahodím. A viem vkĺznuť aj do roly - profesionálnej, v práci. Ale najradšej som sama sebou. Lebo presne tak som sa dostala tam, kde teraz som. 

Toto však neznamená, že sa nebudem o seba starať (aj keď k tým 5 Tibeťanom asi niečo ešte pridám), alebo že nebudem chcieť nosiť pekné veci či upravovať sa. No opäť som si raz potvrdila, že to, ako vyzerám, nie je to, kým som. Dôležité je, ako sa cítim. Čo vyžarujem. A so Závisťou na pleci ktovieako pôsobiť veru nebudem...


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Minimalistický Valentín

Ako sa pokúšam o minimalizmus, a že sa teda snažím (no čo by na mňa povedali skutoční minimalisti, netuším), moje nároky na darčeky klesli....